Možno si ráno povedal, že už je ten správny čas. Veď dnes je ten deň 10 augusta a tak to predsa povedala jeho mama, ktorá všetko vedela. A tak je to tak. Ráno vstal a už vedel, že práve dnes to bude tak. Počkal si kým slnko bude správne vysoko, presne tak ako to treba a vybral sa na cestu, sadol si na trávnik a čakal, veď predsa vedel, že dnes :-)
Ráno sme vstali, nevedeli sme, že dnes je ten deň, toho 10 augusta. Ako každé ráno sme si dali raňajky a vybrali sa na vychádzku. Vonku bolo krásne, svietilo slnko, ja a môj malý 3 ročný syn sme si svojim pomalým tempom cupkali po chodníku aby nám náhodou niečo po ceste neušlo, ovoniavali sme kvety, preskakovali popadané slivky na chodníku a preniesli sme slimáka do trávy aby to nemal tak ďaleko.
Syn zbadal v diaľke na chodníku malého kocúrika, ryšavého, smelého, ktorý sa k nám rozbehol a veru už sme sa ho nemohli "zbaviť". Syn ho zobral na ruky a vybral sa s ním domov. Okúpali sme ho, vyčistili sme mu uši, nos aj očká a dali mu najesť surového mäska. Ostatné mačky skoro skolabovali, ale oni asi tiež nevedeli, že dnes je predsa 10. augusta a tak to malo byť.
Spí spokojný, čistučký a najedený.
Piaty v poradí v našej mačacej spoločnosti.
1 komentár:
Krásny kocúrik. :))
Zverejnenie komentára