„Od detstva som si myslel, že neviem kresliť, ani som sa o to nesnažil. Nedávno som však kresliarsky vybuchol a zo dňa na deň vznikali desiatky kresieb. Spočiatku ma len tešilo hrať sa s farbami. Skoro som však zistil, že vo svojich obrázkoch pred sebou vidím sám seba. S prekvapením som pozoroval toho človeka, čo sa ukazoval v kresbách, ako niekoho iného. Preciťoval som jeho bolesti, získaval som od nich odstup a vysvetľoval som mu zdroje i povahu týchto bolestí. Medzitým ma však tieto kresby niečo naučili.
Dnes už nechcem kresliť preto, aby som ho mohol pozorovať zvonku. Dnes kreslím preto lebo vyjadrujem, formulujem, dávam tvar tomu, čo cítim a to mi stačí. Už sa cez kresby nepotrebujem pozorovať, cítim však stále, že ich tvorba je cestou k môjmu sebapoznaniu.“ výpoveď Miloša
text je prevzatý z knihy: Arteterapia - úžitkové umenie, Jaroslava Šicková-Fabrici, Petrus 2006
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára