Ani učenci, usilujúci sa spoznať klady minulosti, hoci prenikajú až do tých najjemnejších tajomstiev jej počiatkov,
nie sú schopní rozpoznať to do hĺbky.
Veď ani sa to nedá rozpoznať!
Preto:
Treba sa stále otužovať ako pred prebrodením ľadovej rieky!
A akým ostražitým treba pritom byť!
Akoby hrozilo zo všetkých strán nebezpečenstvo.
A akým rozvážnym treba pritom byť!
Ako vo chvíľach, keď človek vykonáva privítací obrad.
A akým všeprenikajúcim treba pritom byť!
Ako voda z roztápajúceho sa ľadu.
A ako treba považovať všetko za veľmi dôležité!
Akoby si stál pred sebou ako pred neopracovaným drevom.
A akým vyprázdneným treba pritom byť!
Akoby si bol bezdnou hlbinou!
A akým stále nevyjasneným treba pritom byť!
Akoby si si sám sebe pripadal hlupákom.
Veď ako inak by si dokázal zo svojej pôvodnej nevedomosti dopracovať sa do stavu ničím nenarušiteľnej vyrovnanosti?!
Veď ako inak by si dokázal zo svojej pôvodnej ustrnulosti dopracovať sa do stavu tej najprenesmiernejšej tvorivosti?!
Tí, čo sa usilujú o takúto Cestu poznania, nikdy v ničom "nepretečú cez okraj"!
A len preto, že v ničom "nepretečú cez okraj", sú schopní naberať do seba stále viac a viac a konca v tom nikdy nedôjdu!
Lao c
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára